O nás

Chceme vytvoriť silnú a početnú komunitu rodičov LGBT+ detí.

Vznik združenia

Naše Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí vzniklo v lete 2020 ako neformálna skupina, v súčasnosti máme viac ako 300 členov a členiek. Na začiatku sa na základe iniciatívy ich detí stretli Elena Martinčoková a Zlatica Maarová, ktorým ležala na srdci stigmatizácia LGBT+ ľudí na Slovensku. Onedlho medzi seba prizvali Beatu Klenovú, Máriu Ivaničovú a Pavlínu Fichta Čiernu. Postupne sa pridávajú ďalší a ďalšie. Spolu formujeme smerovanie združenia, lebo si uvedomujeme, že viditeľný hlas rodičov lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a všetkých queer ľudí v našom prostredí veľmi chýba. Cez vlastné príbehy a skúsenosti dodávame silu ďalším postaviť sa za svojich blízkych. 

Spájame sa naprieč celou krajinou

Pribúdajú medzi nás z celého Slovenska najmä milujúci rodičia. Vieme, že je veľa takých, ktorí zatiaľ len hľadajú spôsob, ako sa vyrovnať s coming-outom svojich detí. Ľúbia ich ale obávajú sa reakcií okolia. Často majú skreslené informácie o tematike a preto nemajú silu o tom hovoriť. Prechádzajú sekundárnym procesom – rôznymi fázami počnúc strachom, obviňovaním alebo sebaobviňovaním. Vidíme to aj vo svojom blízkom okolí a vieme, koľko bolesti to spôsobuje. V tomto okamihu je podpora rodičov dôležitá, snažíme sa im vytvoriť bezpečný priestor, kde môžu hovoriť o  svojom prežívaní a obavách. Veľa ráz si preto voláme aj individuálne.  Pre každého rodiča je veľkou úľavou vedomie, že v podobných situáciách sa ocitajú aj iní ľudia a že sa to dá zvládnuť. Naše stretnutia nám umožňujú upevňovať vzájomnú dôveru, pomáhajú naučiť sa hovoriť o svojich deťoch a blízkych bez zábran, netajiť ich orientáciu či rodovú identitu. 

Scitlivujeme spoločnosť

Okrem vzájomnej podpory sa zameriavame na scitlivovanie spoločnosti, búranie predsudkov a stereotypov prostredníctvom našich osobných príbehov v médiách a na rôznych podujatiach, ako aj v diskusiách na sociálnych sieťach. Viditeľní rodičia sú veľmi potrební a mali by byť oveľa hlasnejší. Vítame preto tiež každého, kto sa odhodlá na verejné vystúpenie. Prepájame sa a spolupracujeme s ďalšími skupinami a občianskymi združeniami. Ak je to potrebné, reagujeme na politicko-spoločenské udalosti. Tak vzniklo niekoľko výrazných iniciatív, z ktorých prvou bolo napísanie Otvoreného listu koaličným poslancom, ktorí hlasovali za návrh zmeny ústavy z dielne ĽSNS. Ten priamo urážal naše deti a siahal na ich ľudské práva. K Otvorenému listu sa pripojilo vyše 9 000 občanov. Naše Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí získalo za otvorený list Cenu Inakosti – Počin roka 2021. Zástupcovia Iniciatívy Inakosť považovali “verejnú obhajobu práv svojich detí a priateľov za počin roka, ktorý významným spôsobom pomohol dúhovej komunite“. Veríme, že našimi aktivitami pomôžeme meniť nastavenie spoločnosti, lebo všetky naše deti a naši blízki si zaslúžia rovnakú lásku a rešpekt.

Som mamou dvoch dospelých detí, jedným z nich je transrodový syn. Som vizuálna umelkyňa, pedagogička, kurátorka a aktivistka. Prostredníctvom umenia, filmu a intervencií do verejného priestoru sa zameriavam na témy sociálneho vylúčenia, politické témy a témy osobných tráum. Na základe životnej skúsenosti s mojím dieťaťom bojujem predovšetkým za práva transrodových ľudí. Do Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, vtedy ešte bez ukotveného názvu, ma pozvali v čase, keď som už mala za sebou viacero verejných vystúpení. Mojou víziou je dosiahnuť rovnaké práva pre všetkých občanov a občianky v našej krajine.

Pavlína Fichta Čierna, žije v Žiline
Som mama dvoch synov a štyroch vnúčat. Starší syn je gej a spolu s partnerom vychovávajú dve deti. Mladší syn žije s rodinou v Čechách. Pracovala som na mestskom úrade ako sociálna pracovníčka. V súčasnosti som na dôchodku. Skutočnosť, že mám syna geja, ma priviedla do nášho združenia, v ktorom som sa stala kmeňovou členkou. Rozprávaním svojho príbehu chcem pomôcť ostatným rodičom prijať svoje deti bezvýhradne. Rodičovstvo je pre mňa ako zoskok padákom – keď som sa preň rozhodla, prijala som ho so všetkým – so strachom aj radosťou. Aj preto som na svoje 60. narodeniny tým padákom symbolicky naozaj skočila.

Mária Ivaničová, žije v Banskej Štiavnici
Mám skvelé a inšpirujúce deti aj vnúčatá. Dcéra spolu s manželkou (sobášené v UK) a ich synom žijú na Slovensku. Ďalšie dve deti s rodinami bývajú v Londýne a v Bruseli. Pracovala som ako divadelná vedkyňa, neskôr som sa venovala médiám a marketingu. V zahraničí som okrem šírenia nášho folklóru pomáhala v neziskovom sektore v 6 krajinách, v čom pokračujem aj dnes ako dobrovoľníčka a aktivistka. Ako matke a spoluzakladateľke nášho združenia mi záleží na tom, aby obraz o LGBT+ ľuďoch bol objektívny a ich ľudské práva boli rešpektované. Snažím sa ľudí spájať – budovať mosty, nie prehlbovať priepasť.

Zlatica Maarová, vyrastala vo Zvolene, žije v Bratislave
Som dôchodkyňa, mám dve deti. Keď mi môj syn povedal, že žije s mužom, bol to pre mňa obrovský šok. Dlho mi trvalo naučiť sa veci pomenovať a otvorene o nich hovoriť. Aj teraz mám s tým ešte problém. Synov partner sa však veľmi rýchlo stal obľúbeným členom rodiny a to nám všetkým v rodine pomohlo zbaviť sa predsudkov. Niekedy sa ešte bojím verejnej mienky, keď syn otvorene hovorí svoj príbeh v médiách, avšak ja ho nechcem brzdiť v jeho snahe na podporu dúhových kresťanov. Som si istá, že len cez vzájomné zdieľanie dokážeme pomôcť aj iným zbaviť sa predsudkov, tak ako sa to podarilo v mojej rodine či obci.

Ľudmila Maťavková, žije v Chynoranoch
Mám dcéru a syna, ktorý je gej. Aj preto sa angažujem v našom združení, ktorého som spoluzakladateľkou. Som bývalá stredoškolská učiteľka, teraz na dôchodku. Považujem za dôležité reagovať na celospoločenské problémy, ktoré zasahujú do života ľudí, obzvlášť tých z minoritných komunít. Nedeformovaný obraz o nich môže vytvoriť predpoklad pre zníženie napätia vo verejnom priestore, s následným benefitom pre celú spoločnosť. Venujem sa preto aj dobrovoľníckej práci, pomáham s učením prevažne rómskym deťom. Moje krédo: „Aktívny prístup každého jednotlivca dáva nádej na zmenu.

Elena Martinčoková, žije v Košiciach
Máme staršieho syna, ktorý je gej, a dcéru. Syn sa rozhodol odísť žiť do Londýna. Veríme, že tam nájde svoje miesto, ktoré mu robilo problém nájsť na Slovensku. Pracujem v IT spoločnosti a reálne vidím a cítim, ako maskulínny svet nazerá na LGBTI+ ľudí. Vďaka nášmu združeniu som pochopila, že práve my, rodičia a priatelia, môžeme zmeniť názory ľudí v našom okolí na prijímanie „inakosti“, ktorá je častokrát ešte zaznávaná.

Zuzana Sakálová, žije v Bratislave
Naše nebinárne dieťa je milý a veľmi dobrosrdečný človek, ku ktorému sa žiaľ spoločnosť nie vždy správa rovnako. Svoje miesto v živote si zatiaľ hľadá. Ja by som bol veľmi rád, keby sa nám rodičom v združeni naďalej darilo vplývať na spoločnosť tak, aby si naše dúhové deti našli spokojné a bezpečné miesto pre život na Slovensku.

Ondrej, žije v Bratislave
Som bývalý primár urologického oddelenia. Po odchode do dôchodku pracujem v súkromnej urologickej ambulancii. Vzhľadom k svojej odbornosti a vnútornému presvedčeniu mi nie je ľahostajný deformovaný a neinformovaný pohľad na ľudí, ako je aj môj syn gej. Preto som sa rozhodol aktívne pracovať v Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí. Som presvedčený, že i malými krôčikmi dokážeme veľké veci.

Dušan Martinčok, žije v Košiciach
Som učiteľka klavíra na ZUŠ, ale hlavne hrdá mama dvoch dospelých detí - dcéry žijúcej v Košiciach a syna geja, ktorý sa pred rokmi rozhodol pre krajinu tulipánov, Holandsko. Som veľmi rada, že ma, teraz už priateľky, prijali do nášho združenia, ktoré môže pomôcť rodinám vyrovnať sa často s neľahkou situáciou a svojimi aktivitami prispieť aj k zmene pohľadu na LGBT+ ľudí.

Zuzana Brožková, žije v Košiciach
Pracujem ako vedúca laborantka vo FNsP J. A. Reimana v Prešove. Mám štyri deti, dvoch synov a dve dcéry. Jeden syn je gay, žije v Kodani. O Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí som sa dozvedela prostredníctvom sociálnych sietí. Pridala som sa, aby som mala blízky kontakt s ľuďmi, s ktorými mám spoločné témy a záujmy. Členstvo mi poskytuje zázemie v spoločenstve, na ktoré sa môžem obrátiť so všetkým, čo prináša vzťah matky a syna geja. Ale je to aj spoločenstvo, v ktorom viem prežívať radosť a tešiť sa z úspechov ľudí LGBT+ bez toho, aby som bola frustrovaná z odmietania a odsudzovania tejto menšiny.

Jana Kušnírová, žije v Prešove
Som hrdý otec troch detí, jedno z nich je naša dúhová dcéra. Vačšinu života som pracoval ako riadiaci pracovnik v potravinarstve - v súčastnosti ako mentor. Na Slovensko sme sa s manželkou vrátili po 20-tich rokoch pôsobenia v šiestich krajinách, štyroch svetadieloch. Žije tu aj naša dcéra s jej rodinou. Som veľmi rád, že moja vlasť patrí k civilizovaným štátom sveta. Zároveň vnímam, že stále bolestivo zaostáva v ochrane ľudských práv menšín. Snažím sa aj v tejto oblasti pomáhať ako občan, podporovateľ, aktivista, a aj preto som v Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Stanislav Maar, žije v Bratislave
Manžel pochádza z Oravy a ja zo Spišu. Som riaditeľka pobočky banky, manžel je vedúci strediska v súkromnej firme. Našou najdôležitejšou životnou rolou ale je, že sme rodičmi jedinej dcéry Charlotte, ktorá je transrodovou ženou. Od jej raného detstva vnímame, že veľká časť našej spoločnosti nie je pripravená prijímať rozmanitosť. Šikana a nepochopenie sú súčasťou jej života. Napriek všetkému však žije svoju rodovú identitu otvorene a my ju žijeme s ňou. Svojim osobným príbehom chceme ukázať iným rodičom, že sa dá žiť v pravde plnohodnotný život. Sme pripravení načúvať im a zdieľať s nimi radosti a starosti matky a otca transrodového dieťaťa.

Alena a Peter Srnčíkoví, žijú v Spišskej Novej Vsi
Previous
Next