Naše príbehy
Som mamou dvoch dospelých detí, jedným z nich je transrodový syn. Som vizuálna umelkyňa, pedagogička, kurátorka a aktivistka. Prostredníctvom umenia, filmu a intervencií do verejného priestoru sa zameriavam na témy sociálneho vylúčenia, politické témy a témy osobných tráum. Na základe životnej skúsenosti s mojím dieťaťom bojujem predovšetkým za práva transrodových ľudí. Do Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, vtedy ešte bez ukotveného názvu, ma pozvali v čase, keď som už mala za sebou viacero verejných vystúpení. Mojou víziou je dosiahnuť rovnaké práva pre všetkých občanov a občianky v našej krajine.
Pavlína Fichta Čierna, žije v Žiline- Som mama dvoch synov a štyroch vnúčat. Starší syn je gej a spolu s partnerom vychovávajú dve deti. Mladší syn žije s rodinou v Čechách. Pracovala som na mestskom úrade ako sociálna pracovníčka. V súčasnosti som na dôchodku. Skutočnosť, že mám syna geja, ma priviedla do nášho združenia, v ktorom som sa stala kmeňovou členkou. Rozprávaním svojho príbehu chcem pomôcť ostatným rodičom prijať svoje deti bezvýhradne. Rodičovstvo je pre mňa ako zoskok padákom – keď som sa preň rozhodla, prijala som ho so všetkým – so strachom aj radosťou. Aj preto som na svoje 60. narodeniny tým padákom symbolicky naozaj skočila.
Mária Ivaničová, žije v Banskej Štiavnici - Mám skvelé a inšpirujúce deti aj vnúčatá. Dcéra spolu s manželkou (sobášené v UK) a ich synom žijú na Slovensku. Ďalšie dve deti s rodinami bývajú v Londýne a v Bruseli. Pracovala som ako divadelná vedkyňa, neskôr som sa venovala médiám a marketingu. V zahraničí som okrem šírenia nášho folklóru pomáhala v neziskovom sektore v 6 krajinách, v čom pokračujem aj dnes ako dobrovoľníčka a aktivistka. Ako matke a spoluzakladateľke nášho združenia mi záleží na tom, aby obraz o LGBT+ ľuďoch bol objektívny a ich ľudské práva boli rešpektované. Snažím sa ľudí spájať – budovať mosty, nie prehlbovať priepasť.
Zlatica Maarová, vyrastala vo Zvolene, žije v Bratislave - Som dôchodkyňa, mám dve deti. Keď mi môj syn povedal, že žije s mužom, bol to pre mňa obrovský šok. Dlho mi trvalo naučiť sa veci pomenovať a otvorene o nich hovoriť. Aj teraz mám s tým ešte problém. Synov partner sa však veľmi rýchlo stal obľúbeným členom rodiny a to nám všetkým v rodine pomohlo zbaviť sa predsudkov. Niekedy sa ešte bojím verejnej mienky, keď syn otvorene hovorí svoj príbeh v médiách, avšak ja ho nechcem brzdiť v jeho snahe na podporu dúhových kresťanov. Som si istá, že len cez vzájomné zdieľanie dokážeme pomôcť aj iným zbaviť sa predsudkov, tak ako sa to podarilo v mojej rodine či obci.
Ľudmila Maťavková, žije v Chynoranoch - Mám dcéru a syna, ktorý je gej. Aj preto sa angažujem v našom združení, ktorého som spoluzakladateľkou. Som bývalá stredoškolská učiteľka, teraz na dôchodku. Považujem za dôležité reagovať na celospoločenské problémy, ktoré zasahujú do života ľudí, obzvlášť tých z minoritných komunít. Nedeformovaný obraz o nich môže vytvoriť predpoklad pre zníženie napätia vo verejnom priestore, s následným benefitom pre celú spoločnosť. Venujem sa preto aj dobrovoľníckej práci, pomáham s učením prevažne rómskym deťom. Moje krédo: „Aktívny prístup každého jednotlivca dáva nádej na zmenu.
Elena Martinčoková, žije v Košiciach - Naše nebinárne dieťa je milý a veľmi dobrosrdečný človek, ku ktorému sa žiaľ spoločnosť nie vždy správa rovnako. Svoje miesto v živote si zatiaľ hľadá. Ja by som bol veľmi rád, keby sa nám rodičom v združeni naďalej darilo vplývať na spoločnosť tak, aby si naše dúhové deti našli spokojné a bezpečné miesto pre život na Slovensku.
Ondrej, žije v Bratislave - Som bývalý primár urologického oddelenia. Po odchode do dôchodku pracujem v súkromnej urologickej ambulancii. Vzhľadom k svojej odbornosti a vnútornému presvedčeniu mi nie je ľahostajný deformovaný a neinformovaný pohľad na ľudí, ako je aj môj syn gej. Preto som sa rozhodol aktívne pracovať v Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí. Som presvedčený, že i malými krôčikmi dokážeme veľké veci.
Dušan Martinčok, žije v Košiciach - Som učiteľka klavíra na ZUŠ, ale hlavne hrdá mama dvoch dospelých detí - dcéry žijúcej v Košiciach a syna geja, ktorý sa pred rokmi rozhodol pre krajinu tulipánov, Holandsko. Som veľmi rada, že ma, teraz už priateľky, prijali do nášho združenia, ktoré môže pomôcť rodinám vyrovnať sa často s neľahkou situáciou a svojimi aktivitami prispieť aj k zmene pohľadu na LGBT+ ľudí.
Zuzana Brožková, žije v Košiciach - Pracujem ako vedúca laborantka vo FNsP J. A. Reimana v Prešove. Mám štyri deti, dvoch synov a dve dcéry. Jeden syn je gay, žije v Kodani. O Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí som sa dozvedela prostredníctvom sociálnych sietí. Pridala som sa, aby som mala blízky kontakt s ľuďmi, s ktorými mám spoločné témy a záujmy. Členstvo mi poskytuje zázemie v spoločenstve, na ktoré sa môžem obrátiť so všetkým, čo prináša vzťah matky a syna geja. Ale je to aj spoločenstvo, v ktorom viem prežívať radosť a tešiť sa z úspechov ľudí LGBT+ bez toho, aby som bola frustrovaná z odmietania a odsudzovania tejto menšiny.
Jana Kušnírová, žije v Prešove - Som hrdý otec troch detí, jedno z nich je naša dúhová dcéra. Vačšinu života som pracoval ako riadiaci pracovnik v potravinarstve - v súčastnosti ako mentor. Na Slovensko sme sa s manželkou vrátili po 20-tich rokoch pôsobenia v šiestich krajinách, štyroch svetadieloch. Žije tu aj naša dcéra s jej rodinou. Som veľmi rád, že moja vlasť patrí k civilizovaným štátom sveta. Zároveň vnímam, že stále bolestivo zaostáva v ochrane ľudských práv menšín. Snažím sa aj v tejto oblasti pomáhať ako občan, podporovateľ, aktivista, a aj preto som v Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.
Stanislav Maar, žije v Bratislave - Manžel pochádza z Oravy a ja zo Spišu. Som riaditeľka pobočky banky, manžel je vedúci strediska v súkromnej firme. Našou najdôležitejšou životnou rolou ale je, že sme rodičmi jedinej dcéry Charlotte, ktorá je transrodovou ženou. Od jej raného detstva vnímame, že veľká časť našej spoločnosti nie je pripravená prijímať rozmanitosť. Šikana a nepochopenie sú súčasťou jej života. Napriek všetkému však žije svoju rodovú identitu otvorene a my ju žijeme s ňou. Svojim osobným príbehom chceme ukázať iným rodičom, že sa dá žiť v pravde plnohodnotný život. Sme pripravení načúvať im a zdieľať s nimi radosti a starosti matky a otca transrodového dieťaťa.
Alena a Peter Srnčíkoví, žijú v Spišskej Novej Vsi
Mám tri dospelé deti. Dve žijú v zahraničí, dcéra Anna sa po rokoch vrátila na Slovensko, kde žije s manželkou a ich synom. Po jej coming-oute sme s manželom prešli cestou od prekvapenia k prijatiu. Viedla nás po nej rodičovská láska. Dcéra sa tu na Slovensku venuje vzdelávaniu detí so znevýhodnením. Mnohí ľudia ju však neakceptujú a jej rodina je aj pred zákonom druhoradá, respektíve vôbec neexistuje.
To ma nasmerovalo k vzniku nášho združenia. Konečne aj náš hlas rodičov je viditeľný, a to mi dáva silu. Napriek istej plachosti som sa odhodlala aj na verejné diskusie. Odkrývam časť súkromia našej rodiny, pretože verím, že tým povzbudím iných rodičov a ich dúhové deti. Verím, že aj vďaka tomu sa zmení pohľad spoločnosti na rôzne menšiny.
Vy všetci v združení mi dodávate optimizmus a vieru, že spoločne môžeme pomôcť. Som vďačná za naše nenahraditeľné rozhovory, za zdieľanie rodinných situácií, skúseností, vedomostí, podporu a za nové kamarátstva.
Zlatica Maarová, vyrastala vo Zvolene, žije v Bratislave
Zlatica Maarová, vyrastala vo Zvolene, žije v Bratislave
Click Here
Môj starší syn je gej. Pracuje v oblasti monitoringu médií. So svojím partnerom žije už 20 rokov, a tak som získala ďalšieho syna. Stala som sa súčasťou rodiny, v ktorej slovo láska nie je neznámy pojem. Splnil sa mi aj môj sen mať vnúčatá, títo dvaja muži majú dve deti.
Mladší syn žije v Čechách s manželkou a 2 deťmi.
Skutočnosť, že mám syna geja, ma priviedla do nášho združenia. Sme neformálna skupina, v ktorej rozprávaním svojich príbehov chceme pomôcť ostatným rodičom s prijatím svojich detí. Aby vedeli, že aj my sme sa kedysi cítili tak isto, ako sa dnes cítia oni. Pre všetkých s rovnakým zmýšľaním sú dvere v našom združení otvorené dokorán. Som veriaca, praktizujúca katolíčka, ale pre netolerantný postoj mnohých predstaviteľov ku všetkým ľuďom bez výnimky som prestúpila ku starokatolíkom. Ešte mám jeden sen: byť oficiálna svokra partnerovi môjho syna. Sny sa majú plniť a ja verím, že sa mi splní.
Mária Ivaničová, žije v Banskej Štiavnici
Mária Ivaničová, žije v Banskej Štiavnici
Click Here
Som vydatá, mám dve deti. Syn žije so svojím manželom v Bratislave. Manželstvo uzavreli v Luxembursku. Dcéra žije s rodinou v Prahe. Obe deti sú obdarené vysokou mierou empatie. Syn Dušan obohatil našu rodinu o iné vnímanie sveta.
Frustrácia z pokriveného obrazu o LGBTI+ ľuďoch vo verejnom priestore a stretnutia s inými rodičmi v podobnej situácii ma podnietili k aktivizmu, ktorý sa premietol do práce v Združení rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, ktorého som spoluzakladateľkou. Toto rozhodnutie považujem za jedno z najdôležitejších. Robím totiž prácu, ktorá je pre mňa výzvou i potešením. Kto, ak nie rodičia, majú podporiť svoje deti? Kto, ak nie rodičia, majú prísť so životnými príbehmi svojich detí, aby vyvrátili predsudky časti obyvateľstva? Vďaka aktivite v ZRP som stretla výnimočných ľudí, od ktorých som sa veľa naučila a našla podporu. Popri intenzívnej práci sme prežili aj veľa príjemných chvíľ. Spoločne strávený čas nám dodal energiu a nápady na ďalšie projekty.
Elena Martinčoková, žije v Košiciach
Elena Martinčoková, žije v Košiciach
Click Here
Som mamou dvoch dospelých detí, ktoré ľúbim a som na ne veľmi hrdá. Môjho transrodového syna som podporila na jeho ceste tranzície. Som vizuálna umelkyňa, pedagogička, kurátorka a aktivistka. Prostredníctvom umenia, filmu a intervencií do verejného priestoru sa zameriavam na témy tráum, sociálneho vylúčenia a politické témy. Na základe životnej skúsenosti s dieťaťom bojujem predovšetkým za práva transrodových ľudí. Do Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, vtedy ešte bez ukotveného názvu, ma moje súputníčky a súputníci pozvali v čase, keď som už mala za sebou viacero umeleckých projektov a verejných vystúpení zameraných na zviditeľnenie nespravodlivostí a kritiku systému. Mojou víziou je dosiahnuť rovnaké práva pre všetkých v našej krajine. Aby sme to dosiahli, sú potrebné legislatívne usmernenia, zmeny zákonov a zavedenie vzdelávania o témach inakosti. Verím, že k významnému scitliveniu našej spoločnosti môžeme prispieť prostredníctvom našej rodičovskej odhodlanosti a otvorenosti.
Pavlína Fichta Čierna, žije v Žiline
Pavlína Fichta Čierna, žije v Žiline
Click Here
Obaja pracujeme v súkromnom sektore, kde sa venujeme deťom. Predtým som pracoval ako profesionálny hasič. Spolu vychovávame nebinárne dieťa, ktoré nás priviedlo k otázkam, na ktoré sme si nevedeli odpovedať a ani sme sa s nimi nemali na koho obrátiť. Potreba rozprávať sa s ďalšími rodičmi LGBT+ detí nás priviedla k združeniu. Tu sme konečne stretli ľudí, s ktorými sme sa mohli nielen otvorene rozprávať, ale s ktorými sa zapájame do aktivít podporujúcich spoločenské a právne akceptovanie LGBT+ ľudí. Radi by sme na našej ceste pomáhali iným rodičom tak, ako ZRP pomáha nám.
Ondrej a Martina, žijú v Bratislave
Ondrej a Martina, žijú v Bratislave
Click Here
Som učiteľkou v súkromnej materskej škole. Moje povolanie vo veľkej miere ovplyvnilo môj život. Láska, tolerancia a rešpekt majú v našej rodine dvere otvorené. Dcéra a syn sú mladí ľudia uznávajúci súčasné ľudské hodnoty a obaja rešpektujúci ľudí s rôznymi osudmi a jedinečnosťou. Sme rodinou, ktorá bola obdarovaná jedinečným a milujúcim synom. Môj syn je gej. Milujeme ho my, jeho blízka rodina a praví priatelia. Túžime však, aby nášho syna rešpektovala aj spoločnosť a dopriala mu život, na aký má právo každý človek a nie len taký, ktorý svoju netolerantnosť voči inakosti ospravedlňuje svojou vierou a oddanosťou v niečo nadpozemské.
Alica Petraníková, žije v Prešove
Alica Petraníková, žije v Prešove
Click Here
Môj pôvod, rodisko a miesta môjmu srdcu blízke sú niekde medzi Bratislavou, Hanigovcami, Tornaľou. Som matkou troch dospelých detí, dvoch dcér – vegánok a syna – geja. Som sociálna pracovníčka a aktivistka v oblasti podpory bicyklovej dopravy a podpory rozvoja mäkkého turizmus. Posledné roky sa intenzívne venujem svojmu štvrtému dieťaťu – občianskemu združeniu MyMamy, ktoré sa venuje ženám zažívajúcim násilie. Naše deti sú naši najbližší ľudia, veľa sa od nich učíme a hlavne ich veľmi ľúbime. Vždy sme si uvedomovali, že vychovávame deti pre život a nie pre seba a že najväčšou hodnotou je pre nás ich zdravie a šťastie. Dúfam, že postupne pochopí aj naša konzervatívna slovenská spoločnosť, že máme všetci oveľa viac toho, čo nás spája, než toho čo nás rozdeľuje a že otázka sexuálnej orientácie nemôže byť tým, čo určuje hodnotu človeka. Dúfam, že aj činnosť Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí k tejto zmene prispeje, tak ako sa to udialo v rozvinutejších a tolerantnejších spoločnostiach.
Pola Sejková, žije v Prešove
Pola Sejková, žije v Prešove
Click Here
Som ženatý, mám dve deti. Syn žije so svojim manželom v Bratislave. Manželstvo uzavreli v Luxembursku. Tohto významného aktu v živote nášho syna a jeho manžela sa zúčastnili rodičia a súrodenci mladomanželov. Zanechalo to na všetkých silný dojem a mňa podnietilo ku krokom, ktoré by mohli na Slovensku vytvoriť podmienky k zrovnoprávneniu a uznaniu manželstiev rovnakého pohlavia. Dcéra žije so svojou rodinou v Prahe. Obe moje deti sú vysokoškolsky vzdelané a ľudsky veľmi vnímavé. Pri komunikácii na tému LGBT+ ľudí, s využitím vlastných skúseností, som zistil, že je možné posunúť názory na túto tematiku aj u tých, ktorí boli tvrdými názorovými odporcami.
MUDr. Dušan Martinčok, žije v Košiciach
MUDr. Dušan Martinčok, žije v Košiciach
Click Here
Som dôchodkyňa, žijem s manželom, máme dvoch synov. Starší býva s manželkou a deťmi “cez ulicu”. Mladší je slobodný a pracuje vo Viedni. Cez neho som sa dostala k združeniu. Nikdy by mi nenapadlo, že sa raz budem zaoberať životom LGBT+ ľudí, a predsa som teraz na staré kolená pravidelnou účastníčkou dúhových sprievodov nielen na Slovensku. Keď mi môj syn v roku 2013 počas mojej návštevy u neho v Mníchove povedal, že žije s mužom, bol to pre mňa obrovský šok. Dlho mi trvalo naučiť sa veci pomenovať a otvorene o nich hovoriť. Aj teraz mám s tým ešte problém. Synov partner sa však veľmi rýchlo stal obľúbeným členom rodiny a to nám všetkým v rodine pomohlo zbaviť sa predsudkov. Niekedy sa ja či moje sestry bojíme verejnej mienky, keď syn otvorene hovorí svoj príbeh v médiách, avšak ja ho nechcem brzdiť v jeho snahe na podporu dúhových kresťanov. Som si istá, že len cez vzájomné zdieľanie dokážeme pomôcť aj iným zbaviť sa predsudkov, tak ako sa to podarilo v mojej rodine či obci.
Ľudmila Maťavková, žije v Chynoranoch
Ľudmila Maťavková, žije v Chynoranoch
Click Here
Som šťastná a vyrovnaná mama už dospelých detí, učiteľka klavíra na ZUŠ. Dcéra sa rozhodla, aspoň zatiaľ, žiť v Košiciach a syn Tomáš, gej, si pre život vybral holandský Amsterdam. Pracuje ako vizuálny konzultant v IKEA a venuje sa móde v salóne odevného návrhára. Podieľal sa na organizácii viacerých módnych prehliadok a prezentácií. V Holandsku žije šiesty rok a myslím, že sa táto krajina pre neho postupne stala naozaj domovom.
Som veľmi rada, že som v združení, aj keď zatiaľ sa zapájam len sporadicky. Dôvodom je aj moje pracovné vyťaženie, nakoľko ešte – a to s veľkou radosťou, učím. Škoda, že združenie nebolo v čase, keď som hľadala pomoc ja a potrebovala som sa s niekým poradiť a hlavne poznať niekoho, kto je na tej istej “lodi". Verím, že pomôže rodinám vyrovnať sa často s neľahkou situáciou. Rada sa podelím so svojimi skúsenosťami, ale aj rada pomôžem niekomu, kto bude potrebovať povzbudiť alebo utešiť. Teším sa na osobné stretnutia, ktoré nás v blízkej budúcnosti, čakajú.
Zuzana Brožková, žije v Košiciach
Zuzana Brožková, žije v Košiciach
Click Here
Môj Manžel pochádza z Oravy a ja som rodená Spišiačka. Dlhé roky pôsobím v bankovom sektore, momentálne v pozícii riaditeľky pobočky banky. Manžel po rokoch v Policajnom zbore SR pracuje ako vedúci strediska v súkromnej firme. Našou najdôležitejšou životnou rolou ale je, že sme rodičmi. Vychovávame spolu našu jedinú dcéru Charlotte, mladú transrodovú ženu. Od jej raného detstva vnímame, že veľká časť našej spoločnosti nie je pripravená prijímať inakosť, rozmanitosť. Šikana a nepochopenie je súčasťou jej života. Napriek všetkému však žije svoju rodovú identitu otvorene a my ju žijeme s ňou. Svojim osobným príbehom chceme ukázať iným rodičom transrodových detí, že sa dá žiť v pravde kvalitný a plnohodnotný život. Sme pripravení načúvať im a zdieľať s nimi radosti a starosti matky, aj otca transrodového dieťaťa. Je skvelé vedieť, že v tom nie sme/nie ste sami.
Alena a Peter Srnčíkoví, žijú v Spišskej Novej Vsi
Alena a Peter Srnčíkoví, žijú v Spišskej Novej Vsi
Click Here
Previous
Next
